Aký význam majú regionálne médiá

Aký význam majú regionálne médiá

Aký význam majú regionálne médiá 2560 1920 Maria

Hovoríme s riaditeľkou TV Bratislava a predsedníčkou združenia RegionTVnet Ing. Máriou Urlandovou, pýtame sa – aký význam dnes majú regionálne média? Čo môžu pozitívne ovplyvniť v porovnaní s neregulovanými novými médiami s hybridnou komunikáciou? Napríklad aj v súvislosti so šírením hoaxov a nepravdivých informácií na internete, dnes, v čase pandémie. Aký význam majú regionálne TV v porovnaní s celoplošnými? Využívame ich kapacity?  Aký význam v mediálnej stratégii spoločnosti majú regulované regionálne médiá – televízia, tlač, rozhlas? Ako vnímame nové médiá, sociálne siete s ich dosahom na verejnoprávnu mienku?

V čom spočíva zmysel regionálnej televízie, v porovnaní s celoplošnými TV stanicami?

Regionálna TV plní jedinečnú, nezastupiteľnú úlohu – informovať o dianí v najbližšom okolí. Neviem si predstaviť stav, že by človek sa mal prestať zaujímať o svoje okolie. Keď si pozrie zahraničné správy a národné správy, môže sa cítiť bezmocný, lebo na veci nemá vplyv. Ale informácie z regionálneho média sú mu užitočné, s tým môže niečo urobiť. A občania sa môžu svojim spôsobom zúčastňovať na tvorbe programu a prezentovať svoje názory. Meniť svet k lepšiemu, začína na miestnej úrovni. Našou úlohou je umožňovať občanom, aby sa aj oni podieľali na rozhodovaní o miestnych záležitostiach.

Miestne média sú všeobecne pre ľudí dôveryhodné a majú vysokú mienkotvornú funkciu.

Celoplošné televízie majú program orientovaný na celý národ a tak musia informácie selektovať. Regionálna televízia, i keď má pokrytie signálom na celú krajinu a cez internet aj na celý svet, má za cieľovú skupinu obyvateľov určeného regiónu. Môžeme sa veciam venovať detailnejšie a teda poskytujeme službu, ktorú národná televízia nedokáže poskytnúť.

TV Bratislava má už viac ako 13 rokov. Ako vnímate rozdiel medzi regulovanými vysielateľmi (televíziami, či rozhlasovými stanicami) a novými médiami šíriacimi sa na internete? Aký význam má v tomto priestore regionálna televízia?

Tradičné elektronické médiá môžu vysielať iba na základe pridelenej licencie pre televízne a rozhlasové vysielanie. Objektívnosť a vyváženosť informácií, ktoré vysielame kontroluje Rada pre vysielanie. Musíme zabezpečiť všestrannosť a názorovú pluralitu, názory a komentáre musia byť oddelené. A keby bol odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, je vysielateľ povinný uverejniť opravu.

Šírenie videá cez internet nie je televízia, i keď sa tomu tak hovorí. Podľa zákona je to „poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie“, teda videoportál. Každá televízia je aj videoportál ( archív videí na webe), ale opačne to neplatí. Takže ani videoportály známych mienkotvorných denníkov nie sú vysielateľmi a nepodliehajú prísnej regulácií.

Pojem „nové média“ je podľa mňa zastaralý. Veď aj tradičné média sú na internete. Elektronické a printové média majú masový dosah na svoje cieľové publikum – konzumentov klasickej distribúcie. Pritom ani neprichádzajú o tých, ktorí sledujú informácie online. Regionálna TV už nie je územne obmedzená ako za čias analógového vysielania. Internet nám, tak ako aj ostatným médiám pomohol, pretože sa pozerá viac ako predtým: klasicky, z archívov na internete a ešte to aj zdieľajú cez sociálne siete.

Poradie dôveryhodnosti médií je televízia, noviny, časopisy až na konci sú sociálne siete, v tom je ten podstatný rozdiel – nie v spôsobe distribúcie.

Samozrejme, nepopierame pozitíva digitálnej doby a internetu, užitočných informačných stránok. Aj v čase úplného alebo čiastočného lockdownu, keď sa šírila kultúra cez internet zohrali digitálne možnosti veľkú rolu. Čo pozitívne priniesol internet pre vašu TV?

Hneď ako sme začali nosiť rúška, začali sme vyrábať rozhovory zo štúdia z hosťami cez skype. A keď spomínate kultúru, asi všetci začali kultúrne podujatia streamovať. Ale keď sa pozrieme, koľko ľudí to videlo na Youtube, tak sú to malé čísla. Tam sa to stratí, ibaže by to bolo podporené platenou reklamou.

Tak nám napadlo, priniesť ľuďom kúsok kultúry cez TV obrazovku. Časť predstavenia, či koncert môžeme nielen live-streamovať, ale aj odvysielať v televízií. Hneď to má niekoľko výhod. Naraz to uvidia tisíce obyvateľov, najmä ľudia, ktorí nežijú na sociálnych sieťach.

Deklarovaným cieľom je vyslať signál z mesta Bratislava verejnosti i umelcom, že bratislavská kultúrna a spoločenská scéna je nažive, pracuje, dobýva nové kultúrne územie, a s tvorivosťou a optimizmom – prežije krízu. Pre kultúrnu inštitúciu je to reklama, pre ľudí potešenie a pre nás opäť zmysluplný obsah v spomínanom verejnom záujme.

Sme radi, že začíname práve s SND a čoskoro prinesieme na obrazovky špeciálne predstavenie. V podstate sa takto dá urobiť úryvok z každého zrušeného predstavenia, veď ľudia si to radi celú pozrú naozaj naživo, keď pominie pandémia. Lebo naozaj ten osobný kontakt iné médium nenahradí.

Druhá strana mince je hejtovanie – časť vplyvu, ktorý podporuje hoaxy a organizovanie protispoločenských skupín. Ide o negatívne ovplyvňovanie verejnej mienky a cieľov štátu. To si uvedomili mnohé krajiny v svojej mediálnej stratégii. Preto výrazne podporujú regulované regionálne televízie či tlač, samozrejme, s ich úplnou nezávislosťou. Ako sa na to pozeráte?

Prednedávnom už aj TASR informovala, že správa Európskej komisie poukázala na viacero obáv týkajúcich sa Slovenska a to najmä na konflikt záujmov medzi vlastníkmi médií a vládnucimi stranami. Tento problém je citeľný hlavne v menších lokálnych médiách počas volebných období, pretože väčšina takýchto médií je financovaná alebo spoluvlastnená miestnymi obecnými úradmi.

Poukazujú aj na nemožnosť regulácie štátnej reklamy. Štátna reklama , ktorú možno považovať za formu podpory médií, najmä v situácii, keď mediálne organizácie zápasia o prežitie, zostáva najproblematickejšou záležitosťou. Vysoké riziko je často spojené s nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti politickej reklamy online v porovnaní s prísne regulovanými audiovizuálnymi médiami .

Mnohé krajiny v svojich stratégiách podporujú regionálne média priamo zo štátu aj preto, aby neboli závislé na politickom vplyve samospráv. Čo si o tomto myslíte? Sú u nás regionálne média nezávislé? Na svoj chod potrebujú peniaze a tak sa stávajú častokrát posluhovačmi svojich samospráv, lebo nemajú inú možnosť. Ako to vnímate?

Monitor plurality médií členských štátov poukazuje na situáciu v miestnych médiách na Slovensku celé roky, aj na konkrétne prípady takejto závislosti. Vyzýva, varuje, odporúča podporiť tie nezávislé, ale stále to uniká pozornosti. Je to ako boj s veternými mlynmi.

Regionálne vysielanie si vo vyspelých krajinách vysoko vážia a oceňujú ich význam pre spoločnosť. Jeho trvalou ekonomickou udržateľnosťou sa zaoberajú na úrovni vlády a pomáhajú financovať, aby neboli závislé na komunálnych politikoch. Napríklad vo Švajčiarsku majú odštep z koncesionárskych poplatkov, v Bavorsku na hlavu občana.

Druhým významným dôvodom podpory médií je – odkloniť ľudí od sociálnych sietí a presmerovať ku konzumácií regulovaného obsahu.

Časť obsahu licenčných vysielateľov má patriť aj vysielaniu vo verejnoprávnom záujme. Čo to znamená pre vás, mohli ste pozitívne ovplyvniť verejnú mienku v regióne – napríklad pri chápaní súčasných pandemických nariadení, ako reagovala TV Bratislava?

Napríklad v týchto dňoch, každý starosta potrebuje dobrovoľníkov na testovanie. A každý už má výzvy na sociálnych sieťach. Ale všetci nie sú na FB a tak sme dobrovoľne, bez toho aby nás o to niekto poprosil, zaradili do vysielania výzvu pre občanov. Ak to testovanie už má byť, tak nech to dobre dopadne.

Politické strany mali v svojich volebných programoch aj nové vnímanie mediálnej stratégie našej krajiny (najmä v boji častokrát s nesprávnym obsahom hybridnej komunikácie nových médií) – kde sú samozrejme zahrnuté aj regionálne médiá, kde vidíte možnosť zmeniť situáciu?

Vôbec netuším, aké malo byť to nové vnímanie. Iba ak to, čo pozorujem, že komunikujú predovšetkým cez sociálne siete tie sú relatívne „nové“. Možno si myslia, že „offline“ médiá už nepotrebujú, možno ani TASR nepotrebujú , lebo vážne veci oznamujú cez sociálne siete.

Písať na sociálnu sieť si môže kto chce čo chce a to sa zdá byť výhodou. Lenže, ľudia potrebujú pravdivé, vyvážené a redakčne overené informácie. Tradičné médiá si nemôžu dovoliť uverejniť hocičo, preto sú dôveryhodnejšie. Tak sa každý musí rozhodnúť, či bude čítať klebety na sociálnych sieťach alebo redakčne spracovaný obsah.

A čo ma prekvapuje ešte viac, že už aj niektoré mienkotvorné tradičné média citujú texty zo sociálnych sietí, akoby toto mal byť dôveryhodný zdroj.
A celé to má aj ekonomický dopad – reklamné príjmy idú do zahraničia, zdanené budú tam, kým slovenské média živoria alebo zanikajú.

Povedzte podľa vás, ako by sa dala celkovo zlepšiť osud či kvalita regionálnych médií a čo by ste im želali?

Ak sa nájdu osvietení politici a bude nás nejakým spôsobom podporovať aj štát, tak tá budúcnosť by bola naozaj optimistická. Veď aj v tomto čase vysielame, naučili sme sa prispôsobiť obmedzeným podmienkam, aby sme našim divákom vedeli predstaviť zaujímavých hostí, ukázať, ako žijú ľudia v tomto neľahkom čase. A chceli by sme im priniesť aj oveľa viac. Viac zaujímavých a rôznorodých programov.

Keby dal štát len 1 euro ročne za každého občana, tak z tých 5 mil. prežije celý sektor regionálnych TV na Slovensku – cenná infúzia. V opačnom prípade sa regionálna televízia možno stane minulosťou. Už teraz sme takmer „poslední mohykáni“.

Ľahko by sa nám pomôcť, napríklad aj, keby časť financií pri štátnych kampaniach (zo zdrojov EÚ) investovali do regionálnych médií, napríklad povinným percentom.

TV Bratislava začala vysielať v roku 2007 na území hlavného mesta a veľmi skoro sa jej podarilo zaujať pozíciu najväčšej regionálnej televízie na Slovensku. Pôsobí ako jedno z mála slobodných regionálnych médií, ktoré má viaczdrojové financovanie, čo prispieva k objektívnosti spravodajstva a väčšej nezávislosti. Signál šíri prostredníctvom DVB-T, UPC, Digislovakia, MAGIO TV, Swan  a ďalších operátorov na Slovensku. Kedykoľvek si ju môžete zapnúť na internete. Regionálne informácie sú na pre ňu prvom mieste aj preto nechce napodobňovať celoplošné médiá.

Strategická komunikácia získava v posledných piatich rokoch veľkú pozornosť a mnohé štáty začínajú k tejto problematike pristupovať komplexne. Hlavným zmyslom strategickej komunikácie je vysvetľovanie jednotlivých krokov štátu smerom k spoločnosti. Nebezpečenstvo šírenia dezinformácií, hybridná vojna, riadené manipulácie na sociálnych sieťach, kybešikana či kybernetické útoky. To všetko sú vážne hrozby modernej doby. Aj preto je nevyhnutná potreba kritického myslenia a dostupnosti informácií, zlepšenie profesijných štandardov a celkovej kvality masovokomunikačných médií.

Uverejnené v INBA 2020

http://www.inba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=4716